Počiatky
Izumo no Okuni a breh rieky Kamo: kde sa zrodilo kabuki
Bývalá šintoistická kňažka, vyschnuté koryto rieky v Kjóte a skupina žien: krátky a trochu neistý príbeh o tom, ako vzniklo kabuki, z Wikipédie a kjótskych zdrojov.
Rezervujte si miesto ↗Rýchla odpoveď
Predpokladá sa, že kabuki vzniklo okolo roku 1603 v Kjóte, keď Izumo no Okuni, umelkyňa označovaná za bývalú chrámovú pannu, tancovala so skupinou žien na suchom koryte rieky Kamo pri Šidžó. Wikipédia zdôrazňuje, že o jej živote je známych len málo konkrétnych podrobností, takže tento príbeh je sčasti históriou a sčasti tradíciou. Isté je však prostredie: Kjóto, rieka a raná zmes spevu, tanca a komických scénok, ktorú diváci nazývali kabuki.
Stručne o Okuni a ranom kabuki
| Čo hovorí Wikipedia | |
|---|---|
| Kto | Izumo no Okuni, miko (chrámová panna), o ktorej sa verí, že vynašla kabuki |
| Kde | Vyschnuté koryto rieky Kamo pri Šijó v Kjóte a pri svätyni Kitano |
| Keď | Okolo roku 1603, s jej odchodom do dôchodku okolo roku 1610 |
| Divadelný súbor | Ženy, ktoré stvárňovali mužské aj ženské role |
| Názov | Existuje niekoľko teórií; jedna z nich hovorí o kabukimono – ľuďoch, ktorí sa obliekali výstredne a vyzývavo sa nosili |
| Koniec ženského kabuki | Zákaz z roku 1629 vydaný šógunom Tokugawom Iemicu |
Žena z Izuma
Wikipédia opisuje Okuni ako japonskú zabávačku a miko, o ktorej sa predpokladá, že vynašla kabuki. Hovorí sa, že sa narodila neďaleko provincie Izumo okolo roku 1578 a pôsobila vo Veľkej svätyni Izumo, kde sa preslávila tancom a herectvom. Služobníci svätyne boli vysielaní do Kjóta zbierať príspevky a ona tam bola vyslaná predvádzať posvätné tance a piesne. Podľa záznamu nezostala svätyňovou umelkyňou: v hlavnom meste sa preslávila budhistickým tancom s recitáciou zvaným nembucu odori, ktorý sa v jej časoch zmenil na prevažne svetský ľudový tanec, a vraj mu dodala vtipný, miestami aj dvojzmyselný nádych. Článok otvorene priznáva, že záznamy sú skúpe, a pozorný čitateľ by mal tento životopis brať s rezervou.
Javisko na rieke
Kľúčovým obrazom je účinkujúci na provizórnom javisku v suchom koryte rieky Kamo. Wikipedia datuje začiatok kabuki okolo roku 1603 na riečne dno Šidžó, široké, ploché verejné miesto, kde sa mohol zhromaždiť dav bez divadla. Vystupovala aj v svätyni Kitano a podľa toho istého záznamu aj pre dámy cisárskeho dvora. Zlatofóliová zástena v zbierke Kjótskeho národného múzea, ktorú pravdepodobne namaľoval umelec školy Hasegawa a ktorá je datovaná približne do roku 1603, je najstarším známym portrétom Okuni a zachytáva predstavenie s hudobníkmi a davom. Je to vzácny obraz z počiatkov tejto tradície.
Ako vyzeralo prvé kabuki
Najstaršie predstavenia boli spev a tanec bez skutočného deja a Wikipedia uvádza, že kritici ich považovali za príliš sexuálne a hlučné, zatiaľ čo iní ich chválili ako farebné a krásne. Okunina skupina bola výlučne ženská, takže jej účinkujúce hrali mužské aj ženské role. Jedno z jej najslávnejších diel predstavovalo ducha Nagoju Sansaburóa, skutočného samuraja, ktorý zomrel v roku 1603 a ktorý sa vracia, aby si s ňou zatancoval. Článok dodáva, že vraj zaviedla predchodcu hanamiči, vyvýšenej chodby, ktorá dnes v divadlách kabuki prechádza cez hľadisko.
Odkiaľ pochádza slovo
Existuje niekoľko teórií, píše Wikipedia. Jedna odvodzuje kabuki od kabukimono, ľudí, ktorí sa zvláštne obliekali a vykračovali si ulicami, od slovesa kabuku, nakláňať sa určitým smerom. Iná poukazuje na katamuki, čo znamená šikmý alebo silne naklonený. V oboch prípadoch prizeraliaci použili toto slovo na Okuninu skupinu pre jej výstrednosť a spoločenskú odvahu.
Po Okuni
Okuni odišla okolo roku 1610 a zmizla zo záznamov; jej úmrtie sa uvádza rôzne – 1610, 1613 alebo 1640. Jej štýl sa široko napodobňoval, vrátane nevestincov, a v roku 1629 šógun Tokugawa Iemicu zakázal ženám vystupovať v kabuki, pričom uviedol výzvy na morálnu reformu a hádky o herečky. Nahradili ich mladí muži, forma, ktorá bola tiež zakázaná, a tradícia sa ustálila do výlučne mužského formátu, ktorý podľa Wikipedie pokračuje v etablovaných divadlách dodnes. Inside Kyoto dodáva, že chlapčenské skupiny boli zakázané v roku 1652.
Prechádzka na to miesto dnes
Riečny breh je stále tam. Socha Okuni stojí na východnom konci Šidžó Óhaši, mosta cez Kamo, diagonálne oproti Minami-za, podľa Wikipedie, a bola postavená v novembri 2002 pri príležitosti 400 rokov kabuki. Kyoto Travel tiež otvára svoju stránku o scénických umeniach rovnakým príbehom o pôvode – ženská umelkyňa menom Okuni tancujúca v Kjóte v roku 1603. Ak si rezervujete tanečnú session v chráme opísanú inde na tomto webe, most a socha tvoria príjemnú krátku prechádzku na iný deň.
Čo brať s rezervou
Keďže sa s istotou vie len veľmi málo, berte dátumy a podrobnosti ako tradíciu. Rok 1603 je konvencia, jej rok narodenia je približný a jej koniec je sporný. Čo dobre obstojí, je väčší tvar príbehu: kabuki začalo ako populárna zábava v Kjóte, vedená ženou, skôr než ho štát obmedzil a muži preformovali. Pre tento tvar pôsobí tanečná session v kjótskom chráme prepojená s týmto miestom, aj keď tance, ktoré vidíte, boli po štyri storočia zušľachťované.
Často kladené otázky
Kto bola Izumo no Okuni?
Účinkujúca, ktorú Wikipedia opisuje ako miko a zabávačku, o ktorej sa verí, že vynašla kabuki.
Kde vystupovala?
Na suchom koryte rieky Kamo pri Šidžó v Kjóte a v svätyni Kitano, podľa Wikipédie.
Prečo nie sú v kabuki žiadne ženy?
Ženy mali zakázané účinkovať v kabuki v roku 1629 šógunom Tokugawom Iemicuom a všetky úlohy prevzali muži.
Existuje jej socha?
Áno, na východnom konci Šidžó Óhaši v Kjóte, postavený v roku 2002, podľa Wikipédie.
Zdroje